reklama

Gilbert - milovník

Moja sestra s rodinkou sa rozhodla spáchať dobrý čin a do svojho nového domu si zaobstarať psa z útulku. Hneď museli vyzerať veľmi neznalí (psích) pomerov a tým pádom ako ľahko zmanipulovateľné obete, pretože miestna dobrovoľníčka im ponúkla - priznajme si to na plnú hubu - takzvaný ležiak - a oni sa na ten lep chytili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)
Pes obranár, alias panenkamária v civile - Sarah.
Pes obranár, alias panenkamária v civile - Sarah. 

Po predostretí požiadaviek nádejných majiteľov - „Chceme takého nejakého mladého, hravého, nenáročného, nie bytového, tým pádom primerane odolného voči chladu, s kladným vzťahom k deťom, na vzhľade až tak nezáleží…“ a tu dotyčná pracovníčka útulku zbystrila pozornosť - zašípila veľkú šancu a pomyslela si, že pri vynaložení (ako sa tak na nich - nadšencov - dívala) nie až tak veľkej presvedčovacej techniky, zbaviť sa (teraz už vieme že) dlhoročného mazáka. Skrátka a jasne - ponúkla im Gilberta. Gilbert - o mene neradno polemizovať, pretože pri sebemenšej snahe aspoň jemnej zmeny - napr. Bertík (a podobné dehonestovadlá), reaguje dosť podráždene, zrejme si uvedomujúc jeho fonetickú vážnosť a tiež sčítanosť svojho krstiteľa. Ochotný je akceptovať Gilbertto a Gilbertíno (nezamieňať s kretíno!) - netušíme prečo, ale možno mal predkov na Sicílii. Takže milý Gilbert vyzerá - nooo, ako to opísať a nebyť zlá? Je proste širší ako dlhší, na nízkych nožičkách, neidentifikovateľnej farby (najviac sa jej asi približuje zle spravený výrazný melír na čiernych vlasoch u dedinskej kaderníčky), srsť v tvare autentických dredov, ofina do čela, skrátka švihák. Rok výroby - niekedy okolo 1995-teho a s tým súvisiaca nedostatočnosť vo sfére audio i video prijímania. Prvých pár mesiacov mal chudák vážny problém s rozlišovaním „svojich“ ľudí - bežne sa stávalo, že ak niekto náhodou išiel okolo neho (napohľad pretrvávajúcom v bdelom stave, v skutočnosti starecky podriemkavajúcom), náhle si spomenul na niečo z dávnej minulosti (akože „som strašný strážny pes“) a proste po ňom chňapol. Po čase sme pochopili, že ak sa k nemu človek blíži, musí sa mu dostatočne nahlas v patričnom predstihu začať prihovárať. Ak si chudák senilný spomenie - „Aha! To je tá čo mi posledný týždeň dáva žrať“ - je dobre. Ako som spomenula - Gilbert je sestrin. My máme nechutne značkovú, nechutne krásnu a nechutne blbú retrieverku Sáru. Bežne ju nazývame „pes - obranár“... to je taký, čo sa oprie o bránu a každého okoloidúceho smutnými očkami prosí - „pohladkaj maaaa“... Ako to už u psov býva, niekedy sa nám Sára aj hára... a tu nastupuje úloha Gilberta - hrdinu, oplodňovača, samca, skrátka milovníka. A tak sa milý Gilbert v jeden krásny deň, sám síce nevie presne prečo (pátra v chabej pamäti a nenachádza odpoveď, ale je to silnejšie ako on) vyberie zo svojho teplého brlôžka na ďalekú cestu - toť do susednej dediny. Tých neuveriteľných 5 km prejde v síce nezistenom čase, ale prejde! Uznajme, v jeho veku je to výkon hodný údeného bravčového kolena. Dorazí celý uřícený, jazyk po kolená, očičká podliate krvou a z posledných síl zašteká pri bráne, kde už ale jeho staré telíčko opúšťajú posledné zvyšky síl a odkväcne. Môže sa Sára tešiť ako chce, pretŕčať sa, vrtieť zadkom a nadšene mu psou láskou aromatizovaným chvostom šibrinkovať po nose - Gilbert je proste rád že je. Ak ho aj na počiatku cesty hnalo niečo, z najhlbších hlbín mozgu sa vzdúvajúce - taký nejaký pohlavne-oplodňovací pud, v tejto chvíli mu stačí jediné - dostatočné množstvo pitnej vody. Veď predsa - „Spravil som čo sa odo mňa očakávalo! Šiel som za hlasom svojho srdca (alebo niečoho iného), prešiel som podľa vzoru svojich dávnych predkov z dediny do dediny, ale viac odo mňa nechcite!“A my ani nechceme. Sestra si ho každý večer vyzdvihne, odvezie domov a o dve hodinky volá: „Milovník je u vás? Zas ho doma neni!“ Vykuknem z okna, pred bránkou leží Gilbert - pacičky vytrčené k nebu, a nadšená Sára s vidinou sexuálnych radovánok podskakuje okolo neho... „Uhmmm, je tu ... he-he... milovník!“ A dotknutá sestra si ho bráni „Ty koza, nesmej sa mu! To je starší pán! Kto by tej vašej k..píííp nymfomanskej stačil!“PS: Narodilo sa šteniatko, je malé a tlsté. Dokonca tak tlsté, že sme Sáru upodozrievali, že ju fikol medveď. Po čase sa jeho srsť začala vykresľovať do neidentifikovateľnej farby pripomínajúcej zle spravený melír s ofinou švihácky šľahnutou do čela. A tak volám sestre - „Priprav si buksu, budeš platiť mastné alimenty!“

Zuzana Karasová

Zuzana Karasová

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Relatívne mladý človek s pretlakom písmeniek v hlave.Riadim sa základným psím pravidlom (podľa Haliny Pawlowskej): "Když na něco civíš dostatečně dlouho, dostaneš to!"...tak teda civím... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu