O mojich dôchodcoch III. alebo – Aj my už budeme len návštevníci

Autor: Zuzana Karasová | 21.9.2006 o 14:48 | Karma článku: 8,86 | Prečítané:  2500x

V piatok sme sa konečne „oficiálne“ odsťahovali od dôchodcov. Včera sme boli na prvej „oficiálnej“ návšteve. To, že sme sa u nich zastavili medzi tým každý deň sa neráta, lebo to sme si len brali veci, čo neodviezlo sťahovacie auto, premontovávali lampy a zvesovali garniže. Ale včera, včera to bola konečne návšteva se vším všudy.  

 Keď som sa aj s pangharčaťom zjavila vo dverách, mama zvýskla“ Ná do nás to došou pozreť! Zuzankaaaaa! Ho-ho-hooooo!“ Nebol to afekt – to ona tak zvykne ujúkať, keď sa ozaj poteší/naplaší/alebo po štamperlíku.  Z troch  možností platili tentoraz všetky, lebo som našich načapala sediac za kuchynským stolom nad fľašou Trenčianskej brandy aj so (vraj náhodne na ulici odchytenou) susedou. Povedala som im, že by sa mohli aspoň tváriť, že im chýbame a nie takto očividne oslavovať náš odchod, na čo sa všetci traja starúši svorne rozchichotali tak intenzívne, že suseda sa rýchlo odporúčala, lebo aj Tena lady má svoje rezervy.  

Deda náš príchod rozveselil tak, že rovno smelo nalial ďalšiu rundu a zvestoval mojím smerom, že zajac Lidka už zase žere. Dosť ma to prekvapilo, (nie že Lidka žere, ale že prehovoril so mnou) lebo sa vzájomne ignorujeme od jari (nie s Lidkou - s dedom), keď som mu vykričala, že keď mieni chľastať a bude na babku mrchavý, otec-neotec, veru na neho buď zavolám žandárov, alebo pôjde do Zálužia ( miestny blázniniec).  

Povedala som, že je fakt dobre, že ten úbohý zajac zase žere, lebo onedlho by hrozilo, že schudne na bežnú prevádzkovú zajačiu hmotnosť a to by asi nebolo kóšer. To zase prekvapilo deda  a potom vysvitlo, že to nehovoril na mňa, ale na panghartča, a ja som si jeho krížom škúliaci pohľad zle vysvetlila (burčáková sezóna v plnom prúde).

 Babka, aby to zahovorila, mi  úslužne – ako pravej návšteve, uvarila kávu a ponúkla kapustnicu. Kým mi rozprávala, ako sa konečne dobre vy.... prázdnila (so všetkými podrobnosťami) a vychvaľovala kapustnú vodu  sťaby prírodné laxatívum  až do neba, zvonku som počula, že panghartča dedovi opisuje, ako sa každý rok ovce zvliekajú z kože. Ako sa všetky váľajú sa po tráve a šúchajú okolo salaša, a  jedna po druhej sa z tých koží zvlečú ako hady a bača tie kožky potom krásne vyperie, vyčešie a na slniečku vysuší a predáva. A takú kožu ona teraz veru v novej izbičke má – zo zvlečenej ŽIVEJ ovečky – zo žiadnej mŕtvej!  

Vykukla som von (no dobre, ušla som, lebo laxatívum malo aj iné sprievodné znaky útočiace na čuchový orgán): sedeli na lavičke – malá, rozkladajúc rukami, ústa nezavrúc a dedo prikyvujúci, bez výhrad chápajúci...  podriemkavajúci... 

Tak som si pomyslela - do prdele môžu ísť všetky sídliská aj s ich panelákmi!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

PLUS

Prečo je dobré nájsť si architekta

Len rozumný architekt vymyslí dom, v ktorom budete naozaj šťastní.

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický

Češka bola roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour z motorky.


Už ste čítali?