Drahé sestry a ja

Autor: Zuzana Karasová | 1.12.2005 o 15:17 | Karma článku: 16,44 | Prečítané:  3570x

Keď som sa narodila, mala staršia sestra 13 a mladšia 8 rokov. Vraj si ma vyžobrali. Ale vraj boli aj také reči, že keď teda nie bábätko, tak by stačil aj černoško z detského domova, ktorého si nosila suseda na víkendy domov. Nie že by naši mali niečo zásadné proti černochom - to božechráň! Ale radšej som sa im vraj teda narodila ja...

Spočiatku sa drahé sestry a celá šíra rodina tešila a obetavo sa o mňa starala - asi ako keď si donesiete šteňa náročnej exotickej rasy... Po čase však zistíte, že šteňa vám neskutočne pije krv... Známa, a ako precedens používaná je "Historka s bukrétou", ktorá je mi otĺkaná o hlavu pri každej príležitosti, sťaby manifest nehynúcej sesterskej lásky. Mala som cca 3 mesiace a ručala som ako besný tur. Chúďa vystresovaná nevyspatá matka v ošiali laktačnej psychózy miernou fistulou vyriekla celkom pochopiteľnú vetu: "...len neprestaň kričať, tak ťa hodím hentam susedom za plot, ty bukréta jenna!!!" Drahé sestry obetavo priskočili a vreskľúňa popestovali. Matke bolo neskôr povedané: "Mami, vieš ako som sa bála, že Zuzanku ozaj hodíš susedom, keď si na ňu kričala že - TY KYTICA"?! Privilégiá prináležiace rodinnému benjamínkovi som si začala uvedomovať veľmi skoro. Asi v tomto období tiež drahé sestry pochopili, že spravili zásadnú chybu, keď nenástojili na černochovi, pretože čokoľvek a ktokoľvek by bol lepší ako ja (dokonca aj to exotické a náročné šteňa), že im leziem na nervy a že ma treba začať...... ehm....... vychovávať... Cha! Lenže taká výchova, to nie je len tak! Hlavne keď s "vychovávateľom" plieskajú pubertálne hormóny a "objekt vychovávaný" je malá beštia hodná akurát tak zatvorenia do "krumpľovej jamy". Zákernými analýzami museli (iné im neostávalo - dnes už chápem) dospieť k rôznym poznatkom: Keď ma zderú - budem mať viditeľné modriny. Keď na mňa nakričia - budem žalovať. Keď mi zoberú hračky - budem revať tak, že si susedov pes, súc priviazaný na reťazi, dobrovoľne odhryzne obe uši, len aby to nepočul. Keď ma však napoja šumienkou (s prídavkom domácej hruškovice) budem ticho ako voš pod chrastou... a nikto nič nezistí! Dokonca budem trpezlivo a poslušne stáť na ulici, kývať sa zo strany na stranu, krotko sa usmievať a strážiť bránku, kým sa oni trošku podusia prvými cigaretami. Otravu alkoholom som nemala, dokonca ani návyk u mňa nevypestovali, k dobru sa im musí prirátať, že tento prípad je ojedinelý... resp. na viac si nespomínam... :) Čím som bola staršia, tým väčšia sranda s mojimi drahými sestrami bola - alebo aspoň ja som to tak vnímala. Pripravovali mi vhodné podnety na úspešný rozvoj dušičky a sociálne cítenie sa rozhodli prepracovať do najmenšieho detailu. Počas jedného zvlášť vypečeného silvestra som zatĺkala do posledného dychu, že sa Danin opitý spolužiak povracal v našej izbe a krutú, holú a v neposlednom rade aj riadne zapáchajúcu pravdu som kamuflovala nevinným a nenápadným: "Čo to len v tej našej izbe môže smrdieť? Hmm? Mami? Nevieš? Maamiii? Nevieš? Maaaaamiiiiii!! Lebo ja teda fakt neviem??? " Špeciálnou kategóriou v mojom malom živote boli frajeri drahých sestier. Musí sa uznať, že si vyberali veľmi zábavné typy a tým sa mi starali o vhodnú "mustru", ktorá sa mi mala zakoreniť v hlave pri predstave "toho pravého". Keďže som sa tvárila, že mám utkvelú a nevyvrátiteľnú predstavu, že všetci tí užasní veľkí chalani chodia výhradne za mnou (čo bola samozrejme len vychcaná taktika), jeden z nich mi, pod neustálym psychickým terorom, bol nútený sľúbť živého koňa, len nech im dám prebohaživého chvíľu pokoj. Ďalšieho som sediac na strome deptala tým, že som komunikovala výhradne v ruskom jazyku a odmietala som zavolať drahú sestru, kým ma (samozrejme v ruskom jazyku) o to pekne nepožiada a zároveň mi (samozrejme v ruskom jazyku) nevysvetlí, prečo má také veľké ústa. S jedným bola mimoriadna sranda! Kým drahej sestre nepretiekol pohár trpezlivosti, pretože jej milovaný trávil väčšinu rande hádžúc sa so mnou jablkami vzadu v záhrade. Sestra sa s ním rozišla počas odvetného zápasu za hlasného pokriku obecenstva (susedovie prascom meškala večera, tak kvičali ako besné ). O to potupnejšia bola porážka 6:2, ktorou zaklincoval pre neho nie veľmi priaznivú sezónu, z čoho sa aj patrične zrútil, a ešte zhruba tri mesiace nemohol uveriť, že je koniec a chodil sa ku nám o tom uisťovať, takže sme sa v to leto stihli poohadzovať ešte hruškami a orechami. A potom nastala doba, keď mi všetko príkorie, ktorého som sa na nich - mojich drahých sestrách - dopustila, s úsmevom na tvári a zasväteným požmurkávaním, vrchovato vrátili. Aj keď teraz tvrdia, že áno, nevarovali ma! Potuteľne sa uškŕňali poza môj chrbát a mädlili si ruky, že konečne aj mne spadne hrebienok a stanem sa jednou z NICH - matiek, zodpovedných vydatých žien, vždyusmiatych v zásterke od Podravky s múkovými šmuhami na líci, mäkko vzhliadnuvších od sporáku psím pohľadom na milovaného - vracajúceho sa z práce...(he-he pardon preháňam! nechala som sa uniesť) Myslela som si, že ich dobehnem - a dobehli oni mňa... Nevarovali ma! Hneď ako som HO dovliekla pred "rodinnú radu", moje milé, staršie a hlavne vydaté sestry sa potešili - čerstvý švagrík na obzore! A tak dávali nášmu vzťahu spád: "Nemohla by si nám v sobotu večer postrážiť Barborku? Vybehli by sme si do kina... veď si dovleč aj drahého, malá o ôsmej zalomí... v chladničke máte vínko..." Beštie zákerné! Vypestovali nám slušnú závislosť od seba navzájom! Pretŕčali mi pred očami tie svoje (teraz som si už nabetón istá, že do nemoty sfetené) bábätká! Tým ma dostali do fázy horúčkovito očakávaného malinkého, voňavučkého a spokojne sa z kočíku usmievajúceho človiečatka... Majú čo chceli - jedna je tetka a druhá krstná mama... Ako sa hovorí - "pomsta je sladká!"- len teraz neviem, kto, komu, za čo a akým spôsobom sa bude mstiť. A ono je to v podstate jedno - hlavne nech je sranda! Venované Danke a Janke. Pretože osobnosť človeka formujú nielen rodičia. Takže - ak už medzi nami boli - sú - či budú hádky akékoľvek, vážnejšie, či len tak, sme sestry - a to už niečo znamená!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

VšZP pri tendri lieku na rakovinu porušila zákon. Postup jej schválil Drucker

Poisťovňa protizákonne znížila cenu zákazky na liek imbruvica, aby sa vyhla súťaži s prísnejšími pravidlami, zistili kontrolóri.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?


Už ste čítali?