X+
zmobilizujeme všetok dôvtip, akého sme schopné, a na podklade žičlivosti nám vlastnej, spravíme sem-tam nejakú milú hlúposť, ktorú on potom dáva k dobru v práci a na rôznych oslavách, sťaby dôkaz o tom, aké sú ženy v aute nemožné.
Tak napríklad ja mám nacvičených zopár bezpečných drobností, ktoré ak si osvojíte, iste v tom svojom znovu prebudíte stratené sebavedomie hlavy rodiny a priľahlých technických statkov.
Základom je vedieť dokonale predstierať, že netušíte nielen to, kde je sever, ale už vôbec napríklad takú vec, že auto chodí na pohonné látky, ktoré treba občas dopĺňať, preto to vždy blahosklonne nechávajte na neho. Ak prídete na benzínku spolu, obdivnými pohľadmi a rôznymi doplňujúcimi otázkami sa úprimne zaujímajte o záhadný akt zvaný tankovanie. V časti prednášky „benzín/nafta“ len mierne tupo žmurkajte, najlepšie s pootvorenou pusou. Pre samaritánky so širším záberom dobročinnej pomoci odporúčam sem-tam navštíviť čerpačku sólo. To si tak prifrčíte, autíčko zapichnete niekam poblíž stojanu, efektne vystúpite – a teraz pozor! V žiadnom prípade nie afektovane, lež krotko a bezradne pootáčate hlávkou na všetky možné strany, zaklipkajte očkami, dovolený je aj plachý úsmev. Stavte sa, že do piatich sekúnd bude jeden (noo, možno aj viacerí) chlap o poznanie šťastnejší a váš štvorkolesový miláčik napojený.
Verte mi, že ničím nespravíte vášmu dobrému manželovi väčšiu radosť, ako keď mu v rannom strese zatelefonujete z nového auta s otázkou „Zlatko, kde mám spiatočku?“ Zmätené hľadanie (zúrivé šklbanie radiacou pákou) a milé slová „hmm, nemám to, nie murko, ešte stále to nejde“ (kurrrrrnikšopa zmeškám do roboty!!) treba rázne zastaviť v momente, keď vašim šiestym ženským zmyslom vycítite, že murko už prestáva byť od radosti celý vedľa z toho, že vám MÔŽE niečo vysvetľovať a začína byť celý vedľa z toho, že vám MUSÍ niečo vysvetľovať. Vtedy treba skríknuť „Mám to!! Ty si ale múúúdry/Čo by som si bez teba počala/bla-bla-bla-blaa“. Veľmi efektné je, ak ešte aj dieťa aktívne podporuje projekt „Potešme ocka“ zmätene vykrikujúc v 3-dverovom modeli „Kde mám dvere?! Kde mám dvere?!“ – veď aj to je len (síce ešte malá, ale predsa) žena.
Ak už vás postihlo také nešťastie, že ste od prírody nechutne šikovná, odpudzujúco technicky zdatná, prakticky ste sa s volantom v rukách narodila a napriek tomu chcete prežiť život po boku šťastného manžela – neostáva vám iné, ako zotrvávať v permanentnej pretvárke. Treba sa starostlivo strážiť! Je možné, že na počiatku vzťahu to z vás sem-tam spontánne vytryskne. Mne sa taká blamáž podarila, keď si bol dať môj drahý raz dávno, ešte za študentských čias, namontovať taxameter. Ja som sa mu nasáčkovala do auta s vidinou nákupov vo veľkej Bratislave, preto keď začínala plynúť druhá hodina podupkávania v studenej garáži metrologického-toho-oného, prestalo ma to baviť a sústredila som pozornosť na dvoch chlapov, ktorí už hodnú chvíľu tlačili auto tam a naspäť. Snažili sa zachytiť nejakým prístrojom frekvenciu taxametra. Tak som sa na nich dívala... oni začínali pozvoľna nervóznieť a hrešiť... a tak som mužíkovi, ako taká nenápadná múza len tak špitla do uška: „fuňko, to nevadí, že je zapnutý elektronický imobilizér?“ fuňko na mňa zúrivo veľavravne zazrel a tlačil ďalej. Po chvíli, zjavne bolestne prekonajúc sám seba, ležérne, nenápadne, len tak akoby mimochodom deaktivoval imobilizér – a čuduj sa svete! Čože sa nám to odrazu nepodarilo zachytiť – signál! Ženy moje, ten pohľad na zdeptaného chlapa by som nepriala ani najväčšej nepriateľke! Preto si od tohto pamätného okamihu dávam veľký pozor.
Celkom podarené je, ak sa v neprehľadnej zápche začnete kochať nádhernými farbami jarnej dúhy po vzore toho dedinského doktora z kultového filmu Vesničko má středisková. Odvážnejšie hrdinky s manželom, nejako neidentifikovateľne no povážlivo posmutnelým môžu zopárkrát za rok trošičku ošuchnúť obrubník (samozrejme nie tak, aby zlomili nápravu a odtrhli polovicu nárazníka, to určite nie!) Len tak jemne, ležérne, ale dosť na to, aby ste si privodili napríklad taký ľahký defektík. Následne zatelefonujte tomu šťastlivcovi čo sa o vás (teda hlavne o vaše autíčko) stará a objasnite mu situáciu. Aká len bude jeho radosť, keď vám bude môcť doma blazeovane vysvetliť (niekoľkokrát), že „Defekt je zlatko to, keď ti nejaký klinček trčí z kolesa, tú desaťcentimetrovú trhlinu v žiadnom prípade defektom nenazývame. Ty si proste normálne rozsekala gumu na franforce!“ Vtedy sa odporúča tvrdohlavo opakovať „Aaale houby – defekt je diera. Mám tam dieru? Mám! Čiže mám defekt!“
No dobrá som, čo sa zabijem? Stále sa však snažím zdokonaľovať a zatiaľ najvydarenejší kúsok som zvládla toť onehdá – parkujúc pred panelákom, zazrela som moju polovičku – svetlo mojich očí, ako tiež práve dorazil z práce a vidiac že prichádzam, čaká ma na schodoch. Tvárička sa mi rozžiarila radosťou, rúčku som zodvihla na pozdrav a so širokým šťastným úsmevom na perách...som vrazila do betónového múrika oplotenia škôlky. Ja viem, chce to veľa sebazaprenia, neviem naisto, či toto dokáže zvládnuť hociktorá žena, ale vy, čo svojich mužov naozaj hlboko a vrúcne milujete a leží vám na srdci ich blaho a duševná rovnováha, sa iste premôžete a posnažíte, však?
